V predchádzajúcich článkoch (časť 1 a časť 2) som sa zaoberal hľadaním odpovedí na otázku- „Prečo je tak málo úspešných na burze…?“ V tretej časti už začína ísť do tuhého. V rámci filtrovania sa dostávame k skupine obchodníkov, ktorú som pracovne nazval „Čakatelia“. Píšem o veľmi malej skupine ľudí, ktorí prežili čistku v prvom a druhom kole selekcie. Ak si spomínate, odhadol som, že tu zostane niečo okolo 3-6% z pôvodných kandidátov.
Tí, ktorí sa dostali až sem preukázali, že majú dostatočné predpoklady potencionálne zvládnuť nástrahy tohto extrémne náročného prostredia, za ktoré je bezpodmienečne nutné burzu považovať.
Pripomeňme si, čím s najväčšou pravdepodobnosťou disponujú. Sú metodickí, radi sa učia, majú analytické a kritické myslenie, sú schopní viesť si záznamy a revidovať ich. V neposlednom rade, pracujú na svojom psychologickom rozvoji, identifikovali a snažia sa pomocou správnej metodológie preprogramovať nesprávne návyky, ktoré si priniesli z predchádzajúcich fáz svojho súkromného a pracovného života. Venujú pomerne dosť času (produktívne) veciam okolo preferovanej oblasti obchodovania.
To sú tie „dôležité“ vlastnosti, ktoré sú dobrým základom pre ďalší rozvoj a zároveň ich ochránili pred nástrahami „bojových“ sekcií o ktorých som písal v predchádzajúcich článkoch.
Z pohľadu výkonu sú teraz často niekde okolo „nuly“. Už nie sú tí, ktorí na trhoch strácajú peniaze, ale ešte ich vlastne ani moc nevyberajú. Samozrejme, že stále majú na trhoch nejakú tu sekeru a preto sú takmer určite z globálneho pohľadu ekonómie v strate (často pomerne veľkej).
Sú proste vo vyváženom balanse. Je to zrazu pre nich novo objavený stav krehkej rovnováhy, ktorú sú si schopní uvedomiť a vnímať… Mimovoľne mi v hlave vyvstal obraz z jedného filmu (ktorý ma síce neberie, ale videl som ho). Myslím, že to bola Mission Impossible I, kde bol Tom Cruise spustený zo stropu do nejakého špeciálneho počítača/serverovne a robil tam, zavesený na dvoch lankách, ekvilibristické cvičenia vo vyvažovaní, aby sa nedotkol podlahy plnej senzorov… Našiel som jeden veselý obrázok (paródiu) na tuto tému.
Áno, tak presne o tomto stave hovorím. :-). Takto nejako vyzerajú „Čakatelia“, keď sa im podarí nájsť nejaký ten balans okolo nuly.
Majú nejaký obchodný systém, ktorý je často veľmi jednoduchý, no napriek tomu funkčný. S najväčšou pravdepodobnosťou ho nájdete v každej druhej knihe o obchodovaní hneď na prvých stránkach. Konfrontujú sa s tým, že „premárnili“ roky hľadaním a skúšaním obchodných systémov a „ono“ to môže byť veľmi jednoduché, ba až primitívne. Zažívajú si tento pocit a snažia sa ho pochopiť/absorbovať a prijať za svoj. Pomáhajú im v tom ich záznamy a štúdium výsledkov. Je to tam! Naozaj našli rovnováhu!
Musím ten predchádzajúci odstavec ešte doplniť. Samozrejme, že nie je správne hovoriť o premárnených rokoch. Oni to tak nevnímajú. Boli to proste roky učenia. Učili sa tak, ako boli vo svojom predchádzajúcom živote zvyknutí. Dlho a pomaly. Začne to do seba zapadať. Spomenú si, ako si pred x-rokmi hovorili. Za x-rokov bude zo mňa trader.
Sebauvedomovanie a zmeny v modeloch myslenia začínajú prinášať svoje ovocie. Chápu, že je pred nimi ešte ďalšia cesta a že sú pre nich pripravené ďalšie nástrahy a prekážky. Tešia sa na ne, pretože ich prekonávanie im teraz už robí radosť. Ešte nemajú vyhrané. No začínajú tušiť, ako na to. S ešte väčším úsilím sa začnú venovať pre nováčikov nepodstatným záležitostiam. MoneyManagementu a Psychológii.
V tejto sekcii sme ešte o nikoho neprišli a ani teraz žiadne percento „Čakateľov“ neodstránim. Zaslúžia si svoju chvíľu rovnováhy…:-). V ďalšej časti však už dôjde opäť na straty, pretože niektorí z nich to nezvládnu a stratia balans.